Košická moderna
Príbeh Košickej moderny sa začal formovať pred viac ako 100 rokmi. Košice sa po roku 1918 stávajú významnou metropolou východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Liberálne ovzdušie a vyznávanie hodnôt prezidenta Masaryka vytvorili v Košiciach vhodné podmienky aj pre kultúru. Politicko-spoločenská situácia v povojnovom meste určovala smerovanie administratívy a kultúry v duchu novovzniknutej prvej ČSR. Významnú úlohu zohralo aj obsadzovanie verejných funkcií českou inteligenciou, pre kultúru v tomto ohľade zohral dôležitú úlohu príchod českého právnika Josefa Poláka, ktorý stál na čele Východoslovenského múzea, v tom čase jedinej verejnej kultúrnej inštitúcie. Bola to práve osoba Josefa Poláka, ktorá pomáhala formovať Košickú modernu a dianie na kultúrnej scéne, a to najmä vďaka bohatej a kvalitnej výstavníckej činnosti.
Výtvarné diela predstaviteľov Košickej moderny sú zárukou kvality každej umeleckej zbierky. O význame a kvalite jej reprezentantov v súčasnosti vypovedajú aj astronomické sumy na trhu s umením a inštitucionálny záujem expozične prezentovať Košickú modernu doma i v zahraničí. Pre štátne zbierky je Košická moderna vývozný artikel, ktorý je veľmi žiadaný aj v kontexte strednej Európy. Ak sú diela autorov Košickej moderny súčasťou súkromných zbierok, zväčša ide o kvalitné, prípadne raritné kúsky, ktoré adekvátne dopĺňajú zbierky pamäťových a fondových inštitúcií. Košická moderna ma odlišné postavenie od medzivojnovej moderny, ktorú na Slovensku reprezentujú osobnosti ako Ľudovít Fulla, Martin Benka, či Mikuláš Galanda. Na rozdiel od tzv. slovenskej moderny, ktorá nachádzala inšpirácie v rurálnom prostredí, typickým znakom Košickej moderny je mesto a mestský život ako hlavná inšpirácia a námet so silne sociálno-kritickým odkazom. Avantgarde mysliaci umelci prichádzali do Košíc z rôznych dôvodov, napríklad v meste našli politický azyl, alebo to boli pozvania od Josefa Poláka za účelom výstav, niektorí umelci pobudli v meste dlhší čas. Z najvýznamnejších umelcov, ktorí prijali Polákovo pozvanie boli český maliar František Foltýn, maďarský umelec Gejza Schiller, kolegovia a priatelia, ktorých tvorba nabrala formálnu príbuzenskú symbiózu. Z ďalších umelcov to bol napríklad grafik Eugen Krón, ktorý na žiadosť Josefa Poláka viedol pri Východoslovenskom múzeu súkromnú grafickú školu. Lokálnu tradíciu Košickej moderny reprezentujú miestni umelci, napríklad predstavitelia skorej moderny Ľudovít Csordák a Elemír Halász-Hradil, ktorí ešte vstrebávali „pachuť“ prelomu storočí v podobe postimpresionizmu a luminizmu. V podobnom duchu, na rozhraní secesnej štylizácie a expresivity, sa niesla tvorba Konštantína Kőváriho-Kačmarika, umelca s vlastným autorským programom techniky lúpanej lepenky. Výraznými postavami lokálnej vetvy boli napríklad Július Jakoby ako vyhranený expresionista, autodidakt Konštantín Bauer, či Anton Jasusch ako predstaviteľ mysticko-lyrickej poetiky secesne ladeného expresionizmu. Z najvýznamnejších žiakov spomínanej Krónovej školy môžeme spomenúť talentovaného kresliara Ľudovíta Felda, či neskôr dobre známeho grafika Kolomana Sokola. Zvláštnosť a jedinečnosť Košickej moderny definovali migrujúci autori, ktorých cesty sa prepojili v Košiciach a ich tvorba je tak podmienená spoločenskou klímou daného miesta.
Medzivojnové umenie Košíc je od roku 2013 predmetom sympózií a vedeckých konferencií, publikačných a expozičných činností. Aj táto skutočnosť potvrdzuje dôležitosť a význam našej lokálnej umeleckej produkcie, ktorej presahy kontextuálne zapadajú aj do európskeho priestoru. Avantgardný charakter a aplikovanie modernizmu v Košiciach utvárali solitérne osobnosti, ich individualita a progresívny prístup k tvorbe, uznanie moderných umeleckých smerov a náhodné okolnosti osudov umelcov, ktoré dotvárali jedinečný kolorit kultúry 20. a 30. rokov v Košiciach.
Miroslav Kleban